"Odhalili sme tajomstvo života!", tak 28. februára 1953 ohlásili
svoj objav James Watson a Francis Crick návštevníkom baru Eagle Pub v
britskom univerzitnom mestečku Cambridge. O necelé dva mesiace neskôr,
25. apríla 1953, zhrnuli svoj objav v článku Molekulárna štruktúra
nukleových kyselín: štruktúra pre deoxyribonukleovú kyselinu, ktorý
vyšiel v časopise Nature.
Spomínanú deoxyribonukleovú kyselinu popísal už v roku 1869 švajčiarsky
lekár Friedrich Miescher. Na jeho poznatky nadviazal kanadský
bakteriológ Oswald Avery, ktorý dokázal, že nukleové kyseliny,
predovšetkým DNA, zohrávajú ústrednú úlohu v dedičnom určovaní každej
bunky.
Ide o chemické látky s komplikovanou štruktúrou, ktorá je ideálnym
nositeľom genetických informácií. Ich základom sú tzv. nukleotidy
tvorené z deoxyribózy (čo je z chemického hľadiska cukor), fosfátovej
skupiny a jednej zo štyroch zásad – ide o adenín, cytozín, guanín a
tymín. Tieto nukleotidy tvoria dlhé špirálovité reťazce.
Medzi dvojicami zásad – adenínom a tymínom, alebo cytozínom a guanínom -
však vznikajú vodíkové väzby. Na základe týchto väzieb k sebe priľnú
dve špirály presne zoradených nukleotidov. Táto "dvojšpirála" je
základom DNA. Reťazec v jadre bunky dokáže tvoriť svoje repliky, a tak
sa pri delení buniek zachovávajú ich dedičné vlastnosti.
Nositeľom genetickej informácie je potom práve poradie nukleotidov v
DNA. Je to podobne závratné množstvo kombinácií ako v športke: Už
špirála obsahujúca 10 nukleotidov umožňuje vznik vyše milióna
kombinácií. Pritom ľudský genóm, teda súhrn DNA, ktorú obsahujú ľudské
bunky, obsahuje 3,1 miliardy párov zásad A-G alebo C-T.
K vytvoreniu modelu DNA dopomohli Watsonovi a Crickovi aj röntgenové
difrakčné štúdie DNA od britského molekulárneho biológa Mauricea
Wilkinsona, s ktorým spoločne v roku 1962 dostali Nobelovu cenu za
fyziológiu a medicínu. Podiel na úspechu majú tiež snímky DNA, ktoré
vyrobila britská biologička a biofyzička Rosalinda Franklinová.
James Dewey Watson sa narodil 6. apríla 1928 v Chicagu. Už ako 15-ročný
začal študovať na univerzite v Chicagu a v roku 1947 štúdium úspešne
dokončil s bakalárskym titulom. Doktorát získal v roku 1950 na
univerzite v Indiane, pričom prešiel od ornitológie ku skúmaniu vírusov a
začal sa zaujímať aj o genetiku.
O dvanásť rokov starší Francis Harry Compton Crick sa narodil 8. júna
1916 v britskom Northamptone a k výskumu DNA sa takisto prepracoval z
iného vedného odboru – pôvodne ním bola fyzika.
V roku 1951 začali Watson spoločne s Crickom na pôde Cavendishovho
laboratória pracovať na vytvorení modelu molekulárnej štruktúry DNA. Ich
objav mal obrovský vplyv na ďalší vývoj biologických vied. Dal odpoveď
na mnohé otázky o spôsobe prenosu dedičných informácií.
Po skončení prvej spolupráce s Crickom pôsobil Watson v rokoch 1953 -
1955 v Kalifornskom technologickom inštitúte (California Institute of
Technology) ako vedúci výskumný pracovník v oblasti biológie. Podieľal
sa na röntgenových difrakčných štúdiách ribonukleovej kyseliny (RNA).
V rokoch 1955 - 1956 opäť pôsobili Watson spoločne s Crickom v
Cavendishovom laboratóriu a zo spolupráce sa zrodilo niekoľko vedeckých
článkov o štruktúre vírusov.
V rokoch 1988 - 1992 Watson riadil aj štátny projekt Spojených štátov
amerických, ktorého cieľom bolo zmapovanie a dešifrovanie všetkých génov
v ľudských chromozómoch. V roku 2007 sa stal druhým človekom v histórii
s úplne popísaným vlastným genómom. Jeho kolega Crick zomrel 28. júla
2004.